Zachráňme železničku

Začiatok 90- tych rokov neveštil železničke nič dobré a hrozilo zastavenie prevádzky. Stratilo sa podhubie a nadšenci. Železničku opustili aj žiaci a študenti, pionieri sa prestali podieľať na chode železnice, vytratili sa dobrovoľníci. Doslova znovuzrodením KDŽ bola rekonštrukcia a obnova parnej lokomotívy U 36.003 - “Katka”. Opravy a prevádzkovanie najstaršieho funkčného parného rušňa v strednej Európe pripútal k sebe opäť partiu nadšencov – rušňovodičov a opravárov z košického rušňového depa. Širšia verejnosť, tak, ako to bolo napr. v Čiernom Balogu, však zostala bokom. Kvôli prísnym predpisom sa už nepočítalo ani s mládežou, ani s dobrovoľníkmi a teda s nádejnou základňou zanietencov, toľko potrebných pre zachovanie pamiatky. Rokmi prevádzky a nelichotivou ekonomickou situáciou slovenských železníc však postupne opadlo aj toto nadšenie, až sa prevádzka KDŽ dostala do neperspektívnej zotrvačnosti. Osud železničky ako celku však už dlhšiu dobu zaujímal ďalších nadšencov - dobrovoľníkov, ktorí na železničku prichádzali, zhromažďovali informácie, pomáhali, a zaoberali sa aktívne aj myšlienkou jej záchrany. Všetko vyvrcholilo založením Občianskeho združenia Detská železnica v roku 2011.

Problémom KDŽ je, že stojí na vratkých nohách každoročného finančného príspevku Mesta Košice. KDŽ však ako veľmi perspektívny pilier cestovného ruchu a zviditeľnenia mesta, neprináša želaný efekt. Je to preto, lebo de facto nikto nerieši jej perspektívu, revitalizáciu a obnovu. Aj preto potrebuje zmenu vo fungovaní a riadení, čo sa dá najlepšie cez zázemie samosprávy, dobrovoľníkov a ďalších subjektov, ochotných investovať čas, prácu a finančné prostriedky do rozvoja KDŽ. Momentálny stav a stagnácia KDŽ si vyžaduje čo najrýchlejšiu zmenu v systéme jej fungovania. Pri súčasnom stave totiž nie je zabezpečený rozvoj, služby, ani propagácia KDŽ. Preto sa jedným zo schodných riešení zdá vytvorenie neziskovej organizácie (NO), alebo občianskeho združenia OZ, ktorá by KDŽ prevádzkovala po celý rok.